Rangún so zlatou pagodou na čele
Naša štvordňová púť po Bangkoku skončila na letisku Suvarnabhumi odletom do Rangúnu. Po vybavení všetkej administratívy sme boli nastúpení pred odletovou bránou a čakali sme na výzvu. Nuž, keď nám na telefóne preblikol čas z 13.45 na 13.46, uvedomili sme si, že niečo nie je v poriadku. V tom prišlo hlásenie od personálu Bangkok Airways, že let sa odkladá o dve hodiny. Lietadlo totiž ešte ani nedoletelo, vraj kvôli počasiu. Kvôli búrke. Rangún a dažďová sezóna je o niečom úplne inom, než Bangkok a dažďová sezóna. A toto stresujúce uvedomenie prišlo práve v tom najhoršom. V momente, kedy sme sa dozvedeli, že lietadlo mešká kvôli búrke. Nakoniec sme ale odleteli, aj keď z úplne inej brány, než bolo naplánované. A tiež s oveľa menej ľuďmi, než sme si mysleli. Lietadlo bolo poloprázdne. Iba my a zopár miestnych. Ale neklesali sme na duchu.
Let do Rangúnu bol stresujúci, príjemný, nepríjemný a vtipný zároveň. V prvom rade, bol to veľmi krátky let, ktorý trval asi hodinku. Pritom sme dostali viac chodové menu. Letušky začali rýchlo rozdávať jedlo, ešte sme len stúpali. Pre nás bolo obdivuhodné, ako letuška, útla thajská deva s úsmevom od ucha k uchu, dokázala udržať ten ťažký vozík v sklone, v ktorom by sme sa neodvážili ísť na toaletu. Museli sme rýchlo nahádzať všetko do seba, kým sme nezačali pristávať. To bola tá vtipná a príjemná časť. Horšie bolo, že celý let sme absolvovali v búrkovom mračne s poriadnym lejakom. Turbolencia od začiatku po koniec, ktorý sme všetci očakávali a neprichádzal. Zrazu sa ozvalo: „pristávame“. Avšak prišiel ďalší šok. Vykukli sme z okna a pri pristávacej dráhe ležalo staré hrdzavé lietadlo. Ako po výbuchu. Na pohľad to teda nebola tá správna šálka kávy.
Medzinárodné letisko v Rangúne
Začíname s Arrival/Departure Card. V prvej časti sme ti načrtli, že túto administratívu by bolo fajn stihnúť ešte v lietadle. No, budeš si ale musieť vybrať. Buď sa stihneš najesť, alebo budeš vypĺňať. Ale možno ťa podceňujeme a stihneš to oboje. Po vystúpení z lietadla sme šli k miestnym byrokratom, aby sa náš trip neobmedzil iba na priestory letiska. Vytiahli sme potrebné dokumenty, medzi inými aj e-Visa. Všetko sporadicky skontrolovali a my sme s úsmevom pokračovali. Pozerali sme dopredu, dozadu. Bajočkom doprava a doľava. Nikde žiadny turista. Hneď bol pri nás mjanmarský občan, ktorý sa nás pýtal na všetko možné a my sme mu s jemnou nedôverou odpovedali. Vedel veľmi slušne po anglicky. Zamenili sme si peniaze a to ti teda bola podívaná. S kurzom približne 1 Euro = 1 500 Kyat sme razom boli milionári a peniaze sme mohli vidlami obracať.
Budova letiska bola vynovená, zvonku i zvnútra. Všetko pôsobilo moderným dojmom. Nuž darmo, aj Mjanmarci sa chcú priblížiť turizmu. Napriek tomu nás ale opäť čakal šok, a to po otvorení dvier východu. Že pršalo? Nevadí, ale ihneď na nás vyskočilo azda 50 taxikárov. Chceli sme spraviť krok vzad a predýchať to v budove letiska. Nebolo cesty späť. A ako sme si vybrali taxikára? Na to neexistuje kľúč. Ak sa na teba navalí také kvantum, ako na nás, a zároveň každý nadáva na každého, nie je možné vybrať toho najsprávnejšieho. Vzali sme prvého, na ktorého nám padol zrak a bolo vymaľované. Hotel sme mali rezervovaný hneď pri pagode Schwedagon, čo je najlepšia atrakcia v Rangúne, a patrí medzi tie najlepšie atrakcie v Mjanmarsku. Z letiska to bolo cca 30 - 40 minút a stálo nás to približne 10 000 Kyat, čo je cca 6,60 Eur. Treba zjednávať.
Rangún a krásne fotky vs. realita
Bývalé hlavné mesto Mjanmarska, Rangún, je ekonomickým centrom. Keď budeš hľadať nákupy po mjanmarsky, keď budeš hľadať medzinárodné letisko, keď budeš hľadať najväčšiu autobusovú stanicu, akú nikde inde nenájdeš, pôjdeš do Rangúnu. S najväčšou pravdepodobnosťou to bude tvoj východiskový bod, z ktorého precestuješ celé Mjanmarsko. Nastáva otázka, či je to dobre alebo... A na túto otázku ti neodpovieme. Ak do krajiny priletíš, môžeš pristáť napríklad aj v meste Mandalay a Rangún si nechať ako turistickú atrakciu na neskôr. Tiež môžeš prekročiť hranice krajiny zlatých pagod aj po zemi. Hraničný prechod sa nachádza na severe Thajska a je jedným z mála pozemných prechodov, cez ktoré sa do Mjanmarska infiltruješ. Ak chceš ale absolvovať cestu podobnú tej našej, Rangún ti dá facku ako prvý z celej Barmy.
Čo sa týka tej facky, môže byť poriadna, ale tiež nemusí prísť žiadna. Záleží, koľko máš nacestovaného a cez aké krajiny. My sme boli v juhovýchodnej Ázii po prvýkrát a schytali sme aj zo dve na každú stranu. Rangún by sme mohli charakterizovať takto: „z akej perspektívy naň hľadíš, tak ho budeš vnímať“. Zlaté pamiatky vravia, že mesto je krásne. Zlato, kam sa pozrieš. Ak na Rangún budeš hľadieť cez ľudí, na niektorých miestach uvidíš chudobu, aká v Európe nemá obdobu. Rangún sa neustále rozvíja, no ak od neho čakáš zázraky, tých sa nedočkáš. Priprav sa na smrad, špinu, stánky s „čerstvým“ mäsom a „čerstvými“ rybami. Otrhané deti pobehujúce ulicami v daždi. Nakoniec svorky psov s dokúsanými labami, čufákmi, bez ošetrenia, bez obojkov. Nad tým všetkým sa, ako z iného sveta, majestátne týči pagoda Schwedagon zabalená v zlate.
Kde sa v Rangúne ubytovať?
Túto otázku sme riešili veľmi dlho. Nakoniec sme si ale uvedomili, že v Rangúne ostávame iba jednu noc. Začali sme teda vyberať podľa lokality. Chceli sme byť, logicky, čo najbližšie k Schwedagonskej pagode, a tak sme si vybrali trojhviezdičkový hotel Lavender. Cenovo sa hýbal v takom rozmedzí, ktoré ti radšej ani nepovieme, lebo nebudeš veriť. Hotel mal parádnu terasu a dovolíme si tvrdiť, že na najlepšiu atrakciu Rangúnu je z tohto hotela ten najepickejší výhľad, aký si dokážeš predstaviť. Personál bol veľmi milý a ochotný a máme pocit, že na Slovensku by sme také hýčkanie zákazníka asi nezažili. Izby boli malé, ale čisté. Či boli útulné, to už je vec názoru. Dokonca, aj tie tri hviezdičky mu svedčali a za toho poslíka, ktorý nám vynášal ruksaky a držal dáždnik by sme tomuto hotelu pokojne dopriali aj tú štvrtú. No všetko má nejaké svoje ale.
A nejaké svoje ale má i hotel Lavender. Lokalitu sme chválili, no ako býva zvykom, tomuto skvelému hotelu aj uškodila. Obrovskou výhodou je, že dve najpodstatnejšie atrakcie máš rovno pod nosom. Nemusíš si brať taxi a v pohode trafíš aj bez navigácie. Výhľad je naozaj fascinujúci, to už sme ti prezradili. Ale len pokiaľ udržíš oči vo vodorovnej polohe. Akonáhle sa z takejto vtáčej perspektívy pozrieš na okolité pozemky a stavby, uvidíš to, čo by malo byť pred zrakom turistov skryté. Kvantá odpadkov, svorky psov a špinu. A pocítiš smrad. To všetko z tých „čerstvých“ rýb a „čerstvého“ mäsa. Dalo by sa povedať, že výhodou a zároveň nevýhodou hotela je jeho lokalita. Tá sa v tomto prípade stáva dvojsečnou zbraňou. Daňou za blízkosť k pagode Schwedagon a jazeru Karaweik. Hotel sa nachádza v centre „Big Shop“ kde sa dá kupiť všetko, okrem street food.
Dvojdňový itinerár pre začiatočníkov
Na tomto mieste sa tisne otázka, prečo navštíviť Rangún? Kvôli kontrastu, ktorý ti otvorí oči a uvedomíš si, aký máš dobrý život. Kvôli každodennému pulzu, ktorý v tomto meste zažiješ. Kvôli „turistickým“ atrakciám. Dúfame, že ťa zaujali tie parádne úvodzovky. Majú svoj význam, ktorý pochopíš, ak budeš čítať ďalej. Takže, koľko času si vyhradiť na Rangún? Je to individuálne. Každému podľa chuti, avšak nám tá jedna noc, teda dva dni, absolútne postačovali. S odstupom času by sme sa tam ešte radi vrátili a videli všetko to, čo sme nestihli. Avšak v tom momente, po všetkom, čo sme nečakali, sme sa priam tešili, že v Rangúne ostávame iba jednu noc. Bolo to tak akurát a tie dve najlepšie atrakcie v Rangúne sme stihli. Samozrejme, bolo tam ešte xy vecí, ktoré by sa dali popozerať, ale… Možno nabudúce, ak sa nám toto mesto podarí navštíviť ešte raz!
A ako vyzerali naše dva dni? Z Bangkoku sme mali odletieť o 13.45, no let sa posunul o dve hodiny. Prirátaj hodinku, ktorú trval samotný let, administratívu a približne 30 - 40 minút preprava k hotelu. Musí ti byť jasné, že v ten deň sme už toho veľa nestihli. Iba sa ubytovať, pokecať s milou recepčnou, spraviť zopár dychberúcich fotiek zo strechy hotela a poprechádzať sa po jednej ulici. V obchodíku sme kúpili ryžové pivo Myanmar a v stánku varenú kukuricu. Večera ako vyšitá! Druhý deň bol ale úplne o niečom inom. Odvážili sme sa a vyrazili sme do pagody Schwedagon, vzdialenej asi 3 minúty chôdze od hotela. Na obrázkoch, ale aj z hotela, vyzerala menšia. No keď prídeš na miesto, budeš tam aj pol dňa. Ako my. A druhého pol dňa sme obetovali pešibusu na jazero Karaweik, ktoré sme si prešli dokola, aj keď nie úplne celé. Bola to však parádna túra!
Je Rangún nebezpečné mesto?
Ak premýšľaš, prečo navštíviť Mjanmarsko, Rangún je jedným z dôvodov. Či už ako východiskový bod, alebo mesto, ktoré nemôžeš prepásť. No a tak ťa bude iste zaujímať, či je toto mesto bezpečné. Povieme ti pravdu, na prvý pohľad nevyzerá bezpečne ani omylom. A ani na druhý. Práve pri pagode Schwedagon sme zažili niečo, čo nechceš zažiť. Malý, možno 5 ročný chlapec nám vytrhol z rúk plechovku s kolou. To sme teda vôbec nečakali a začali sme premýšľať o tom, čo ak by sme v rukách držali mobil alebo napríklad našu zrkadlovku. Na druhú stranu, chlapec sa ani nesnažil ujsť. Bol smädný, nemal peniaze a nakoniec sa k nám ešte vrátil. Snažil sa predať obyčajné igelitové sáčky. Ale načo by nám boli? Nuž, pred chrámom sa musíš vyzuť, a keď máš práve nie najlacnejšie crocsy, chceš si ich vziať so sebou. Ale ako? Kam? No do toho sáčku.
Čo nám z nebezpečenstiev napadá, je doprava. Slovo doprava a disciplína spolu veľmi nehrajú. Semafory? Zopár sme ich videli, no nemali sme poňatia, či ich vodiči rešpektujú. Pravidlo pravej ruky? Ťažko povedať, skôr to vyzeralo ako pravidlo: všetci sa tlačia, a kto sa pretlačí vyhráva. Prechody pre chodcov? Sem-tam nejaké sú, ale akoby neboli. Radšej si zvykni na to, že sa budeš musieť predrať pomedzi idúce autá a motorky. A chodníky? Zopár ich bolo, ale mali sme pocit, že je bezpečnejšie drať sa na ceste pomedzi idúce autá. Chodníky sú totiž vyskladané z betónovych dosiek. Každá druhá je prasknutá, rozbitá. A hádaj čo sa nachádza pod betónovými doskami! Vzduchoprázdno a pod tým všakovaké, voľne tečúce vody. Tam nechceš spadnúť. Okrem toho je ale Rangún absolútne bezpečné mesto a nemá sa ti čo stať. V tom ťa môžeme ubezpečiť.
Dažďová sezóna? Rangún nie je Bangkok!
O Mjanmarsku sme si toho na internete pred cestou prečítali veľa. Najmä o tom, ako to vyzerá v dažďovej sezóne. Popravde, tušili sme, že to nebude ako v Bangkoku, ale na druhej strane sme nečakali Sodomu a Gomoru. Prileteli sme, lialo. Viezli sme sa na hotel, lialo. Šli sme kúpiť pivo, lialo. Vybrali sme sa fotiť, lialo. V noci a na druhý deň nás čakalo to isté. No a keď práve nelialo ako z krhly, mrholilo. Takže dážď bol, prakticky, konštantný. Raz ale vyliezlo slniečko, asi na minútku a mysleli sme si, že sa na nás usmialo šťastie. Ostalo to však naozaj iba pri myšlienke, pretože to bola predzvesť ďalšieho lejaku. Búrku sme síce nezažili, ale ten dážď stačil. Ak si teraz niekto bude myslieť, že aj u nás už zažil poriadny lejak, bude veľké prekvapko. Totiž, to, čomu my vravíme poriadny lejak, znamená v dažďovej sezóne v Rangúne bežné mrholenie. Bez srandy.
Každopádne, ten dážď sa dá prežiť. Nakoniec, má aj svoje výhody. Až kým sme neodchádzali, nestretli sme jediného turistu západného sveta. A o to viac si ťa budú miestni vážiť. Na druhej strane, môže to pôsobiť aj stresujúco. Ale back to the business. Najväčšia dilema spočíva v oblečení. Treba si uvedomiť, že je horúco, prší a to vytvára nesmierne dusno. Buď teda premokneš zakaždým, keď vystrčíš päty z hotela, alebo vytiahneš tú tenučkú nepremokavú bundu, ktorú sme ti odporúčali v minulej časti. V Bangkoku sme ju síce veľmi nevyužili, ale v Rangúne sme ju mali stále. Spotiť sa je lepšie ako premoknúť až na spodné prádlo. V tomto duchu sme prežili dva dni v Rangúne. No a druhá vec je, že s tou tenučkou bundou dokážeš prikriť aj ťažkú fotografovaciu techniku, ktorú nechceš nechať zmoknúť. Na hlavu si daj šiltku. A čo s obuvou? Akékoľvek šľapky.
Cestovateľské typy a rady: Rangún
#1 Priprav si plán
Opäť raz musíme tvrdiť, že Rangún nie je Bangkok. Nevravíme, že tu nie je čo pozerať, naopak. Toho, čo robiť v Rangúne je veľa. A stratiť sa v ňom musí byť zážitok. No predsa len, chodiť po ňom len tak, najmä ak máš k dispozícií necelé dva totálne upršané dni, to nie to pravé orechové. Ešte by sa ti mohlo stať, že sa ochudobníš o to najkrajšie, čo toto mesto ponúka. Sprav si teda zoznam, čo vidieť v Rangúne. A pamätaj! Majestátna pagoda Schwedagon a jazero Karaweik na ňom nesmú chýbať!
#2 Nepodceň dažďovú sezónu
Miestni nazývajú dažďovú sezónu „Green Season“. Po dlhom čase sucha prichádza dážď. Všetko je zelené a celá krajina ukazuje priam epické farebné kontrasty. Netreba sa báť. Do väčšiny Mjanmarska v nej môžeme odporučiť cestovať bez obáv. Ale Rangún dažďovej sezóne neostal dlžný nič. Leje v jednom kuse. Nepodceň to a vezmi si tenkú nepremokavú bundu a návlek na ruksak. Tieto vychytávky kúpiš v ktoromkoľvek športovom obchode. Čo zažiť v Rangúne? Poriadny lejak!
#3 Neustále sa usmievaj
Krajiny juhovýchodnej Ázie sú označované za krajiny úsmevov. Z vlastnej skúsenosti potvrdzujeme. Či už Thajsko, alebo Mjanmarsko, úsmev je všadeprítomný. Pre nás to bol krásny zážitok. Ideš po ulici, domáci sa na teba usmievajú. Skočíš do obchodu, domáci sa usmievajú. Úsmev čakaj i pri každom pozdrave. Je to nečakané a pre nás, Európanov, snáď aj trochu zvláštne. Usmievaj sa aj ty a uvidíš, ako skvelo sa budeš cítiť. Nie nadarmo sa vraví, že úsmev je najväčšou zbraňou cestovateľa.
#4 Zvykni si, že si celebrita
Každý z nás raz chcel byť celebritou, alebo nie? To je jedno. Každopádne, či chceš, či nie, teraz si na to budeš musieť zvyknúť. V Mjanmarsku sa síce turizmus teší postupnému uvoľňovaniu a rozvoju, no napriek tomu je pre miestnych malým sviatkom, keď vidia cestovateľa. Tí menej hanbliví sa s tebou budú chcieť fotiť. Aj s nami sa chceli. Napríklad, pri pagode Schwedagon na nás čakal celý zástup ľudí, ktorí si s nami chceli spraviť selfie. Poteš ich a odfoť sa s nimi. Tá radosť v očiach stojí za to.
#5 Späť do školských čias
Spomínaš si na školské časy? Všetci sme sa museli prezúvať a mať vrecúško na prezuvky. Do týchto čias sa v Mjanmarsku vrátiš. Prezuvky mať nemusíš, avšak vrecúško by bodlo. Hneď ti aj vysvetlíme prečo. Pred Schwedagonom, tak ako pred každou pagodou, sa musíš vyzuť. Vtedy je dobre mať to vrecúško, pretože ak sa vrátiš po troch hodinách k miliónu páru šľapiek, svoje budeš hľadať pol roka. Na druhej strane, ak máš so sebou ruksak, ten ti nepomôže. Nechceš predsa vložiť špinavú obuv do ruksaku.
#6 Ako sa slušne obliecť
Na Slovensku sa oblečieš ako chceš. Samozrejme, preháňame, pretože aj my máme určité štandardy. Na štátnu skúšku elegantné šaty, obleky a podobne. V Mjanmarsku je to jednoduché. Muži nosia sukne a ženy tiež. Čo sa týka vrchnej časti, muži nosia poväčšine košele a ženy blúzky. Obleč sa rovnako, ako domáci. Jednak si ťa ako cestovateľa budú vážiť ešte viac, no najmä, vyhneš sa problémom pri vstupe do chrámov. Všetko nad kolená je neprípustné, najmä u žien a topy s ramienkami ani nevyťahuj.
#7 Obzri sa aj trikrát
Ako sme už spomínali, doprava v Mjanmarsku je extrém. Predovšetkým v Rangúne, ako v bývalom hlavnom meste. Po chodníkoch nechceš chodiť. Má to svoje dôvody, ktoré sme ti načrtli už vyššie. Budeš sa pohybovať po cestách. Keď pôjdeš na druhú stranu, prechod budeš zbytočne hľadať. Ešte k tomu, všetci jazdia akoby sa snažili napodobniť Fast & Furious. Sranda ale začína vtedy, keď si uvedomíš, že sa jazdí na pravej strane vozovky, no volanty majú tiež na pravej strane. Obzri sa vždy aj trikrát.
#8 Dôveruj miestnym
Keď prídeš do Mjanmarska, voči domácim budeš mať nedôveru. Akokoľvek sa budeš snažiť, aby to tak nebolo, bude to tak. Jednoducho, je to naša danosť. My sme na tom boli rovnako. Nie sme zvyknutí, že kráčame po ulici a niekto nás len tak zastaví, aby sa opýtal odkiaľ sme. Nie sme zvyknutí, že nám niekto len tak radí, lebo turisti. V Mjanmarsku, či už v Rangúne, alebo hocikde inde, je to samozrejmosť. Po pár skúsenostiach si voči miestnym dokážeš vybudovať absolútnu dôveru. Len sa toho neboj.
Z Rangúnu do Baganu autobusom
Náš plán nepustil. V jeden deň priletíme do Rangúnu, druhý deň atrakcie a večer odídeme nočným autobusom do Baganu. Kde ale vziať lístky? Máš niekoľko možností. Buď nájdeš sídlo autobusovej spoločnosti, ktorá nočným autobusom jazdí do Baganu, alebo navštíviš turistické centrum, kde ti lístky s ochotou rezervujú. Môžeš využiť aj ťažkú techniku a kúpiť si lístky cez internet. Nič v zlom, ale osobne sme túto možnosť v Mjanmarsku považovali za ruletu. Aj keď, víza sme vybavili cez internet bez problémov. Ale späť k lístkom. Najlepší spôsob je ísť na hotelovú recepciu, usmiať sa a spýtať sa, či ti to vybavia. Môžme ťa uistiť, že vybavia. Opäť ale vchádza do hry dôvera. Je až neuveriteľné, že všetko funguje ako po masle. Keď ti na recepcii povedia cenu, zaplatíš a nič ďalej neriešiš. A keď ti povedia, že zajtra na obed tam lístok bude, tak tam bude!
Takže, dôležité pravidlo: na recepcií vybavia všetko. Keď sme to zistili, nechali sme si vybaviť aj taxi na autobusovú stanicu. Bolo to to najlepšie rozhodnutie, aké sme mohli urobiť. Po prvé, sami by sme takú cenu nezjednali. Taxikár nás odviezol za 6 000 Kyat, čo je takmer o polovicu menej, než cena, za ktorú nás taxikár odviezol z letiska na hotel. Cesta na autobusovú stanicu bola pritom dlhšia. Druhá vec je, že autobusová stanica v Rangúne je čistý chaos. Jej veľkosť zodpovedá malému mestu a názvy po anglicky nikde. Ak by nás taxikár nevzal až k nášmu autobusu, hľadali by sme ho doteraz. Každopádne, opäť nikde žiadni cestovatelia. Stáli sme v malej búdke s miestnymi, ukrývajúc sa pred dažďom, čakajúc na odchod. V tom prišiel taxík a vystúpil americký pár. Zvítali sme sa ako najlepší priatelia, nasadli do autobusu a vyrazili po diaľnici v ústrety noci.
Pozrite si krátke video z našej cesty!